Carpe diem (alebo malá výstraha v literárnej podobe)
Simona: Zabi ma, keď som pekná!
Jaro: Dobre vieš, že to nie je smiešne.
Simona: Sám si smiešny. Nerieš, čo riešiť netreba.
Jaro: Mám štyridsaťpäť, veci riešim rád.
Simona: Poserte sa už s vaším riešením. Ja som žena, ja by som mala riešiť, nie ty. Ty si chlap, máš ma milovať alebooo... Pozerať telku namiesto toho, aby si ma počúval a hlavne, neriešiť.
Jaro: Hovorím ti, že mám vek na to, aby som si dal veci do poriadku. A toto nie je v poriadku.
Simona: Sám nie si v poriadku. Starneš, hlúpneš. Daj sa dokopy.
Jaro: Fakt si puberťáčka ešte, však aspoň komunikuj so mnou normálne.
Simona: Poď ku mne...
Jaro: Nie, rozprávame sa.
Simona: Sám so sebou sa rozprávaš. Mám chuť na teba, poď ku mne...
Jaro: Vyjasnime si to dnes. Čo odo mňa chceš? Ako si to predstavuješ?
Simona: Od začiatku si vedel, že chcem sex, občas si zájsť na večeru. To je všetko. Prečo sa musíte vždy zaľúbiť? Ser sa na city, ja sa viazať nechcem. Vedel si to? Vedel. Tak čo ešte do riti?
Jaro: Len to dať do poriadku, takto to už nejde, tebe to nepripadá čudné? Nepripadá ti to celé úplne choré?
Simona: Mne je jedno, som mladá, mám to rada. Čo ti mám viac povedať?
Jaro: Skončime to. Jednoducho dnes odídeš a už sa nevrátiš. Ja sa dám dokopy, pochopím to, uľahčíš nám to obom.
Simona: Nepotrebujem nič uľahčovať, mne to takto vyhovuje.
Jaro: Si chorá na hlavu, nikdy som ti to nepovedal takto, ale už musím, fakt si chorá, mala by si sa dať liečiť. Čo ty nemáš svedomie?
Simona: Čo je to svedomie?
Jaro: Krava. Ty si úplná krava.
Simona: Bože, však mi aspoň vynadaj poriadne, buď chlap konečne, konečne buď posraný chlap!
Jaro: Nemám slov na teba. Prosím, odíď dnes a už sa nevráť. Ja ťa prosím.
Simona: Chýbala by som ti?
Jaro: Chýbala.
Simona: Spamätaj sa.
Otvoria sa dvere.
Marek: Čau oco, ahoj zlatko, nečakala si na mňa dlho?
Simona: Nie, nie, máš milého otca, urobil mi čaj. Idem si po kabát a pôjdeme, dobre?
napísala: Bc. Miroslava Brindová
foto: internet
