Marek Adamík, Eva Bacigalová: Maverick
,,A smeješ sa. Áno, smeješ! Lebo rozum to nedokáže normálne spracovať. Nevie to vyhodnotiť. Slovo dobro zomrelo od hladu alebo ho niekto utopil v Kongu, zlo ani vzdialene nevystihuje tú hrôzu, uprostred ktorej stojíš s odistenou G36-tkou a je ti to nanič. Dávno si zahodil ilúzie o láske medzi blížnymi...“
Klasický formát vydavateľstva Evitapress prekvapuje neklasickým obsahom. Žiadna láska, žiadne ženské útrapy či vzťahové krízy... Jednou z posledných vydaných evitoviek v roku 2011 je Maverick - ,,Príbeh vojaka, čo prežil hrôzy Afganistanu, Konga a Kosova“.
Pôvodom Slovák Marek Adamík pracoval pre nemeckú armádu od osemnástich. Napriek tomu, že dnes je už pár rokov v civile, rozhodol sa vyrozprávať svoj skutočný príbeh. Samozrejme, postavený na faktoch a realite, ktorú môžeme pokojne nazvať zarážajúcou či krutou. Knihu napísal v spolupráci s Evou Bacigalovou.
Dej je sprostredkovaný pomocou opisov detstva, dospievania, rozhodovania sa, neskôr opisov samotného výcviku v armáde (Bundeswehr), až sa čitateľ dostáva k jednotlivým trom misiám. Avšak nejde o chronologické usporiadanie, aspoň spočiatku nie. To môže pôsobiť neucelene, ,,skackavo“ či vyvolávať dojem chaosu. Postupne ako sa dej rozbieha, čitateľ retrospektívne zatrieďuje, napr. toto bolo v Afganistane, o ktorom som už čítal na začiatku knihy. Faktom ale zostáva, že forma neuberá obsahu. A pri tejto publikácii je najdôležitejším a najzaujímavejším práve obsah.
Vlastné rozprávanie je popretkávané informáciami z oblasti medzinárodných vzťahov, politických situácií, ale aj napr. zvykmi v štátoch (Afganistan, Kongo, Kosovo), čo má za účel vtiahnuť viac do podstaty skutočnosti. ,,Podľa najnovších zistení sú Afganistan a Kongo na celom svete najnebezpečnejšie krajiny pre ženy, až s odstupom nasledujú Pakistan, India a Somálsko.“ Napriek tomu, že nejde o encyklopedické poznatky, ale o poznatky vojaka, popretkávané vzťahovaním na armádu, takéto pasáže zvyšujú informačnú hodnotu publikácie. Aj keď sú miestami zdĺhavé, plnia si svoju funkciu – bližšie objasnenie okolností.
Obsah sa síce od ostatných kníh Evitapressu odlišuje, ale určité spoločné prvky sa objavujú napr. v použitom štýle. Knihu dopĺňajú beletristické prvky, napr. prirovnania. ,,Keď sme sa neskôr vracali z cvičení alebo z niekoľkodňových výcvikov v teréne, bola v nej tlačenica ako v zoologickej záhrade na Medzinárodný deň detí a smrad asi ako v pavilóne opíc na tej istej adrese.“ Rovnako sa objavuje aj zmysel pre humor, ktorý občas zľahčuje vážnu tému. Napr. keď si Maverickov kamarát Vladimír prinesie do tábora krokodíla Leopolda. ,,Veliteľ kontingentu však rozkázal Leopolda odpratať z kempu vo chvíli, keď videl Vladimíra, ako si ho hrdo vodí po tábore na špagátiku ako čistokrvného chrta... .“ Samozrejme objavuje sa aj zopár ťažších pasáží, ktoré avizuje samotná obálka knihy slovami ,,LEN PRE SILNÉ POVAHY!“.
Celým dejom sa tiahne aj vnútorné rozpoloženie vojaka, o to prekvapivejší je záver, ktorý ostáva bez vysvetlenia. Jednoducho napísaná bodka, predložená čitateľovi. Oproti ,,kvetnatému“ úvodu, kde autori rozprávajú o problémoch dospievania, o myšlienkových pochodoch vojaka... pôsobí záver ako ,,odstrihnutý.
,,Nikto sa nepýta, čo je morálne a čo nie. Vo vojne v človeku zomrie duša. Len svedomie nezomrie nikdy.“
napísala: Karolína Lacová
