Zo zákulisia Vzletu
Ako novinár začal pracovať v roku 2002. Základnú školu a gymnázium absolvoval v Kovačici, slovenský jazyk a literatúru vyštudoval na Filozofickej fakulte v Novom Sade, v Srbsku. Od februára 2010 pracuje ako šéfredaktor časopisu Vzlet. Stevan Lenhart, je mladý, ale úspešný človek, ktorého novinárska práca napĺňa...
Predstavte si, že niekto má niečo o Vás napísať. Čo by bolo to, čo by ste si chceli o sebe prečítať?
Chcel by som, aby to bola objektívna mienka a nie nadmierne chvály. Ak nemám byť príliš skromný, tak asi to, že som svedomitý, pracovitý a objektívny novinár.
Vyštudovali ste slovenský jazyk a literatúru, ale pracujete ako novinár. Prečo ste sa stali novinárom a nie profesorom slovenského jazyka a literatúry?
Vždy ma lákala novinárska práca viac než prednášanie v škole. Písať som začal už ako stredoškolák, a v základnej škole som redigoval školský časopis. Takže už vtedy sa ukázalo, že mal by som sa stať novinárom ako školským profesorom.
Kde a kedy ste začali prispievať?
Prvý článok, ktorý som napísal bol pre časopis Vzlet. Bolo to v roku 1996 a príspevok bol o fanzínoch. Sú to vlastne ručne robené časopisy, v ktorých sa píše o hudbe alebo umení takým humoristickým spôsobom.
Prečo ste sa prihlásili k funkcii šéfredaktora Vzletu?
V roku 2009 nastal súbeh o šéfredaktora Vzletu, prihlásil som sa, a túto funkciu som prebral vo februári roku 2010. Ešte predtým som pracoval ako novinár a zdalo sa mi, že by som sa ako zodpovedný redaktor mládežníckeho časopisu mohol lepšie uplatniť. Práca zodpovedného redaktora sa mi zdala zábavnejšia a zodpovednosť som prijal ako výzvu.
Čo všetko ste tu od vášho pôsobenia zmenili?
Hneď ako som prebral funkciu, pridal som nové rubriky, samozrejme tie staré a tradičné ostali. Dodal som rubriky ako čo sú: Live reports, nové albumy, PC hry, info svet a komiks. Viac priestoru sa teraz necháva hudbe ako i filmom. Vlastne, neustále pracujem na časopise, snažím sa pridávať nové rubriky a tak zlepšovať kvalitu časopisu. Síce veľa záleží od reakcie čitateľov a ich žiadosti.
Mali ste, alebo máte ešte nesplnené novinárske ambície?
Momentálne som zameraný na časopis Vzlet a zatiaľ mi to aj stačí. Myslím si však, že pravdepodobne každý novinár o sníva o tom, aby mal svoj vlastný časopis, aby mal koncepciu ladenú podľa seba. Možno to ostane iba mojim snom, a možno sa to stane aj skutočnosťou. Kto vie...
Ako sa zmenil Váš pohľad na médiá po desiatich rokoch praxe?
Keď som sa začal zaoberať novinárstvom, hovorili mi, že ide o príliš ťažkú prácu, ktorá nebýva dostatočne odmenená. Vtedy som tomu ani neveril, ale časom som zistil, že mi to bola pravda. Nepovedal by som, že ten názor je negatívny, ale skôr reálny. Vlastne ešte stále sa učím o médiách ako takých a o novinárskej profesii.
Ako trávite svoj voľný čas?
Svoj voľný čas trávim počúvaním hudby alebo pri umení, možno pozerajúc filmy, čítajúc komiksy. Tiež rád sa zaoberám domácimi prácami, to ma vlastne relaxuje. Hrám aj na bas gitare, čo ma celkom baví.
Čo by ste odkázali budúcim novinárom?
Odkázal by som im, aby čim viac písali. Nemusí to byť zverejnené, ale nech píšu čo len pre seba, pre svoj duševný pokoj. Ak inklinujú k novinárskej profesií, nemali by sa toho vzdávať, iste v tom nájdu pôžitok a čas ukáže či je táto profesia pre nich vhodná alebo nie. Hlavne, aby čim viac čítali a písali.
napísala: Bc. Teodora Ilić
foto: internet
