Ak chceš niečo dosiahnuť, musíš makať...
Rozhodla som sa napísať rozhovor s niekým, kto je pre mňa obrovský talent. S Lukášom alias Bobom (24) som sa rozprávala o jeho začiatkoch, o hudbe, ale aj o dievčatách. A aj keď momentálne žije v Prahe, nikdy by na Slovensko nezanevrel...
Ahoj Bob, ako sa ti žije v Prahe?
Je to iný svet. Predstav si, že 20 rokov žiješ v Liptovskom Hrádku a potom si musíš zvykať na Prahu. Ale človek ako ja s tým nemá problém. Ja si nájdem fellaz všade..
Dokážeš sa popri práci aj nejakým spôsobom odreagovať?
Tri slová: ženy, víno a párty. Keď som býval v Hrádku, čítal som často knihy, dnes na to nemám čas.
Si mladý chalan z Liptova, možno z toho najkrajšieho kúta Slovenska. Ty si ale vyrástol niekde úplne dole, ak to tak smiem nazvať. Prečo?
Moji rodičia žili od výplaty k výplate. Už v detstve som chápal, že bez tých farebných papierov, čo si zvykli hovoriť peniaze, budem nikto. A možno je to smiešne, ale malí fagani sa so mnou nebavili, lebo som bol žid. A tak som vyrástol pri rómoch a iných ´podradných´ ľuďoch, pre ktorých bol prvoradý fet.
V dnešnej dobe sa aj nájde niekto, kto súdi podľa toho, či si žid?
U nás to bolo normálne. Postupne som si zvykol, že sa všetci zo mňa vysmievali, pľuli na mňa alebo ma hocikedy dokopali. Mladých „Hitlerov“ nájdeš všade. Takže prezývkam ako židovská špina a tlsťoch, som sa nikdy nevyhol.
Ty si sa ale aj tak vypracoval vyššie. A to vďaka rapu. Odkedy počúvaš rap?
Mal som asi deväť rokov, možno desať. Na starom magneťáku som si prehrával kazety, ktoré viac šušťali ako hrali, ale bolo to neopísateľné. Kým deti v mojom veku počúvali Lunetic, ja som počuval prvý oldschool rap a tváril sa, že tej ich popletenej americkej reči rozumiem. Dnes už poznám každý text.
A potom si začal rapovať aj ty...
Vieš to preto, lebo som ti poslal cez internet pár skladieb, čo? Áno, začal som rapovať. a texty typu: diridin don som vynechával. Ale aj tak to bolo strašné. Začiatky sú vždy ťažké, nevedel som dobre rýmovať a moji fellaz sa mi zo začiatku vysmievali. Dnes sa im môžem vysmievať ja, teda dúfam.
O čom sú tvoje texty?
O mojom detstve, o Liptovskom Mikuláši, o kamarátoch. Ale samozrejme nevynechám ani témy o dievčatách, koncertoch, alkohole a pod. Už sa začínam podobať na všetkých tých komerčných raperov, čo.
Poďme k tvojim úspechom. Máš za sebou tucty skladieb, jeden demo album a ďalší album je na ceste.. Prečo o tebe ľudia aj tak nevedia?
Nemám peniaze, za ktoré by som vydal album v kvalitnom vydavateľstve, nemám peniaze na reklamu, na klipy a popravde, takú slávu ani nepotrebujem. Som rád, ak si zarobím na svoje potreby, na vlak domov, aby som videl svojich rodičov a mojich fellaz a samozrejme na oblečenie, aby som sa dievčatám ako ty páčil.
Bez drahého oblečenia to nejde?
Väčšina ľudí súdi podľa oblečenia a ak mám náhodou väčší koncert, potrebujem handry, v ktorých by som sa ukázal. Občas si pripadám ako sebec, ale nebudem hovoriť o niekom, kým nie som.
Bob, poznám ťa a tak viem, že si dobre vychovaný, pekne sa správaš k ženám, si citlivý a to, čomu ja neodolám je tvoj hlas. To musí bohato stačiť na balenie dievčat..
Vôbec. Babenky sa rady balia na drinky, na drahé autá a šperky.. Ja to nemám, ja mám len pekný hlas...
..ktorý samozvaní kritici často odsúdia.. a to nehovorím o tých, čo ti píšu na internete, že ťa nenávidia a pod. Ako to znášaš?
Ja ich neriešim, sú to hejteri a skôr sa sústredím na ľudí, ktorí mi dodávajú energiu. Veľa ľudí nepočúva rap a aj tak to často odsudzujú. Som, kto som a baví ma rozkývať davy. Tú koncertnú atmosféru milujem
A čo tvoji rodičia? Podporujú ťa?
Otec je masér, takže vždy keď sa vrátim z Prahy, urobí aj takému rambovi ako som ja masáž a to dá zabrať a mama, tá mi vždy uvarí skvelé slovenské jedno.. Klamem. Obvykle sú to hranolky.
Blížime sa k záveru, Bob. Čo by si odkázal mladým ľudom s podobným osudom a podobným záujmom ako máš ty?
Jednoducho to, že ak chcú niečo dosiahnuť, musia makať. Nech sú sami sebou, a ak raz padnú na kolená, tak nech sa nestrachujú. Ja už mám dávno odreté kolená a predsa som tu. A teraz ma možno bude poznať aj celé Slovensko...
napísala: Bc. Monika Furmánková
foto: internet
