Správny včelár pozná svoje včely...
Dostať niekoľko ocenení za dlhoročnú prácu nedokáže kdekto. Venovať sa svojej záľube 52 rokov, to už vôbec nikto. Byť včelárom je navyše občas trochu riskantné. Tentokrát sme sa rozprávali so včelárom Adolfom Jamečným z Lietavskej Svinnej pri Žiline o tom, aké boli začiatky včelárstva alebo aké sú rozdiely tejto doby a tej minulej. Navyše sa dozviete, ako sa vyrába med a čo robia včely cez zimu.
Hneď na začiatok mi nedá zareagovať na vaše ocenenie, ktoré ste dostali pred rokom. Čo to bolo za ocenenie a kto vám ho udelil?
Bolo to ocenenie – bronzová medaila - za dlhoročnú prácu a udelil mi ho Slovenský zväz včelárov, kde patrím viac ako 20 rokov. Z celej organizácie sme dostali toto ocenenie štyria, možno piati. V roku 2007 som dostal aj diplom za obetavú prácu a rozvoj slovenského včelárstva. Predsedom včelárskeho spolku je Gejzo Grebec z Lietavy, taktiež včelár, s ktorým som veľmi dobrý kamarát.
Aké boli vaše začiatky a ako ste sa vôbec dostal k včeláreniu?
Včelárim od roku 1957, kedy som po smrti môjho otca zdedil úle. Už od malička som obľuboval včelárenie. Po otcovi som zdedil 10 úľov, ktoré vlastnoručne zhotovil a ktoré mi vydržali až dodnes. Teraz mám spolu 33 včelínov, z toho doma na záhrade 28 a kúsok od môjho domu ďalších 5 úľov. Pred štyrmi rokmi som včeláril aj v Lietave pod hradom.
Zhotovujete si včelíny sám alebo vám ich niekto vyrába? Existujú aj špeciálne obchody pre včelárov?
Včelíny sa dajú objednať, taktiež prilby či plášte. Ja si včelíny nezhotovujem, 10 včelínov som zdedil po svojom otcovi a ďalších 10 včelínov mi zhotovil Domanický Pavol z Kamennej Poruby, za čo som mu veľmi vďačný. Ostatné včelíny som si dokúpil, nie je to však vždy lacná záležitosť.
Ako sa môže bežný človek dostať k včelárstvu v tejto dobe? Sú ešte stále záujemcovia?
Dôležité je najmä mať záujem o včelárstvo ako také. V tejto dobe je veľa spolkov, veľa školení o včelárstve, kde môže prísť hocikto, kto sa o včelárstvo čo i len trochu zaujíma. Napríklad nedávno som aj ja navštívil kurz v Liptovskom Hrádku na liečenie proti klieštikovi s aerosolom. Rád absolvujem nové školenia, pretože sa vždy dozviem niečo nové. Pre nováčikov však existujú aj rôzne špeciálne školenia. Veľmi radi budeme, ak nás bude v spolku stále viac a viac. Nie sú žiadne výnimočné požiadavky, hlavne chcieť, mať pevnú vôľu a čo je veľmi dôležité, nebáť sa svojich včiel. Sám som kedysi za komunistov mal sen naučiť aj miestnych chlapcov včeláriť, ale komunisti mi nič také nedovolili. V dnešnej dobe je omnoho viac možností, preto sa ich treba chopiť.
Spomínali ste aj to, že dôležité je prekonať strach zo včiel. Ako je na tom vaša rodina? Zvykli si na vaše včely alebo majú aj po tých rokoch stále strach?
Z rodiny sa všetci boja včiel, možno manželka je trochu výnimkou, tá si už počas tých rokov trochu zvykla. Ja som bol zvyknutý na včely už ako malý chlapec, takže som strach prekonal už v útlom veku. Nikdy som nepoužíval žiadne prilby, plášte či rukavice. Pravdou však je, že keď robím prehliadku včelína, pichnú ma aj 60 krát, ale po tých rokoch som si na to už zvykol. Niekomu sa to číslo môže zdať hrôzostrašné, ale pre mňa je to už normálna záležitosť. Veľmi dôležité je poznať si svoje včely a ja si ich poznám, preto sa ich ani nebojím. Nikdy sa mi nestalo, že by som mal kvôli včelám nejaké ťažké zranenie.
Vymieňate si skúsenosti aj s ostatnými včelármi, stretávate sa na spoločných akciách?
Skúsenosti si vymieňam aj s ostatnými včelármi. Len nedávno bola schôdza v Lietave. Kedysi bývali stretnutia či rôzne akcie veľmi často, no v dnešnej dobe je to len sporadickejšie, možno tak trikrát do roka. V žilinskom kraji poznám väčšinu včelárov.
Aký by to bol rozhovor o včelách, keby sme nespomenuli ich produkt – med... A veľmi by nás zaujímalo, či svoj med aj predávate alebo ostáva len v rodine?
Svoj med predávam a mávam kupcov až z Poľska. Tí si našli informácie o mne na internete, takže ma prišli navštíviť a zakúpiť si môj med.
Takže tento rok bola dobrá úroda?
Áno, môžem sa len pochváliť, s úrodou tohto roku som veľmi spokojný.
Aký je proces výroby medu?
Včely donesú nektár, čo je sladká voda, ktorú spracovávajú v žalúdku a neskôr ju dávajú do plastov v úli. Keď je med zrelý, musí byť zavýčkovaný. Častokrát sa stáva, že keď nie je včas zavýčkovaný, je redší ako obvykle.
Vedeli by ste odhadnúť, koľko asi vlastníte včiel? Dá sa to vôbec spočítať?
Jedna rodina má približne 60000 včiel. Skúste si to dať krát tridsať a zistíte koľko včiel mám. Je to približne 1800000. Nie je to však pevné číslo. Častokrát sa to mení. Raz je včiel menej, inokedy zas viac...
Čo také robia včely cez zimné obdobie?
Teraz sa zakŕmia, preliečia sa a potom, keď všetko vyliahnu, tak sa preliečia znova. No a v zime už včely už len oddychujú vo svojich úľoch. Tie sú totiž zazimované a zateplené, dajú sa dokonca objednať aj rôzne špeciálne úle.
Ak by ste mohli porovnať situáciu v včelárstve v prítomnosti a v minulosti, v čom je zásadný rozdiel?
Predovšetkým v technickej vyspelosti. V minulosti nebol dokonalý výskum Teraz je už doba iná, plná pokrokových technológii. Na druhej strane je však čoraz menej a menej včelárov. Mladých ľudí takáto záľuba vôbec neláka. Kedysi nás bolo v spolku aj 400 včelárov, dnes je to ledva polovica.
Stretli ste sa niekedy so sťažnosťami na vaše včely napríklad zo strany občanov Lietavskej Svinnej?
Nie, vôbec nie. Mám tolerantných susedov a hlavne dobré poslušné včely, takže o žiadnych sťažnostiach som nikdy v dedine nepočul a dúfam, že ani počuť nebudem..
Posledná otázka sa týka budúcnosti. Čo vaši vnukovia? Preberú včelíny po vás?
Obávam sa, že budem musieť žiť navždy.. (smiech)
napísala: Bc. Monika Furmánková
foto: autorka
